Al-Qusair je malé mesto nie ďaleko Homsu. Jetu ambulancia sýrskeho Červeného polmesiaca a keďže je to blízko hranícs Libanonom, stretli sme tu tiež niekoľko mladých dobrovoľníkovz libanonského Červeného kríža. V miestnych školách boli väčšinouubytovaní tí chudobnejší Libanončania, ktorí sa nedostali do veľkých miest,alebo boli z mesta Al-Hermel neďaleko hraníc a chceli ostať blízkosvojich domovov. V Al-Qusairi sme spolu navštívili Libanonských utečencov,ktorí tu boli dočasne umiestnení v školách.
V tento deň sa o ôsmej ráno začaloprímerie a tak medzi Libanončanmi panovala dobrá nálada. Časť z nichvšak stále čakala na príhovor Hassana Nasrullaha, vodcu Hizballáhu, aby im ajon potvrdil, že sa môžu vrátiť domov. Nasrullah bol v týchto táborochjedinou autoritou. Silnejšou ako libanonská vláda a dôveryhodnejšou nežEhud Olmert. No aj tak sme v priebehu dňa videli už dosť rodín, pobalenýcha nachystaných odísť.
Na mňa a Matúša sa na začiatku niektorístarší Libanončania pozerali s nedôverou, ale keď videli, že smes dobrovoľníkmi z Červeného polmesiaca a máme oblečené aj ichtričká, postupne sa zachmúrené tváre vyjasnili. Deťom to trvalo ešte kratšie.Kým ja som sa rozprávala s niektorými ženami a dievčatami, Matúš bolobkolesený chlapcami. Ja s Hanou sme boli zisťovať, či sú nejaké zvláštnepožiadavky, najmä čo sa týkalo detskej výživy, plienok a liekov. Počascelého dňa chodili za Hanou, Ilhabom, Hussamom a Naderom zo sýrskehoPolmesiaca Libanončania, aby sa s nimi rozlúčili a poďakovali zapomoc. Prímerie bolo pre všetkých dôvodom na radosť a oslavu, ale prirozlúčke mnohým tiekli slzy a mladí Sýrčania priznávali, že počasuplynulého mesiaca sa vytvorili medzi nimi a libanonskými utečencami silnéputá.
V jednej zo škôl v Al-Qusairi somspolu s Hanou išla pozrieť aj malého Ibrahima, ktorý sa narodil len dvadni pred vyhlásením prímeria. Jeho mama bola jednou z troch žien, ktoréodrodili v miestnej nemocnici. Mama malého Ibrahima bola pred pôrodom dosťvystresovaná a sťažovala sa na zaobchádzanie v nemocnici. Všetky detisa narodili cisárskym rezom, hoci s tým ich matky nesúhlasili. MaléhoIbrahima v nemocnici ani neumyli; umyli ho až v školskej umyvárni.Hoci sa narodil v Sýrii, Ibrahim nemá sýrske občianstvo, lebo jeho rodičiasa rozhodli nezaregistrovať ho tu. Takže nemá ani štatút utečenca.A dúfam, že dvojdňové bábätko na svoju situáciu rýchlo zabudne.
Dobrá nálada všetkým vydržala až do večeraa v mikrobuse cestou naspäť do Homsu nám všetci pripravili „večersýrskeho folklóru“. Všetci spievali a tlieskali a tuším sme porušilivšetky pravidlá bezpečnej jazdy a cestnej premávky. V noci smepokračovali v jednej z miestnych reštaurácií a do postele sme sadostali až okolo druhej v noci. S tým, že o štyri hodiny smemuseli vstávať a ísť si vypočuť prípravy na deň strávený na hraniciach.