reklama

Libanon: Nabatija

Koncom minulého týždňa sme chalani aj my vyrazili smerom na juh Libanonu, do časti krajiny, ktorá najviac utrpela počas izraelských náletov. Emo s Matúšom išli spolu s jednou miestnou mimovládnou organizáciou, aby zistili rozsah škôd v dedinách v tesnej blízkosti izraelských hraníc a ja s Riou sme šli spoločne s Davidom z medzinárodnej humanitárnej organizácie Mercy Corps do Nabatije, kde sme mali dohodnuté stretnutie s predstaviteľmi miestneho tretieho sektora.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cestaz Bejrútu do Nabatije bola počas vojny tiež ostreľovanáa bombardovaná, ale krátery sú už zasypané štrkom. Kolóny sa tvoria len namoste, ktorý bol síce zasiahnutý, ale statika nebola poškodená. Len musímevšetci pomaly obchádzať dieru po strele. Ostatné mosty sú úplne zničené; priasi piatom sme prestali rátať, koľko ich bolo zničených. Nepoškodený ostal lenjeden. Pri niektorých však už pracovali bagre – život tu teda nezastal, niktosa neľutuje, naopak, začína sa fáza rekonštrukcie.

Po viac akohodine sme dorazili do Nabatije. Toto mesto je centrom samosprávneho kraja;pred konfliktom malo asi 25 tisíc obyvateľov, väčšina z nich sú Šiíti.Miestni sú tu rozdelení na dva tábory – jeden je pro-Amal, druhý pro-Hizballah.Dôkazy takéhoto rozdelenia sú evidentné: plagáty s Hassanom Nasrullahom sastriedajú s plagátmi s lídrom Amalu Nabihom Berrim alebo „zmiznutýmimámom“ Sadrom.V centre prechádzame popri obchodíku so žlto-zelenými suveníramihnutia Hizballah, akých je plno aj v Sýrii a v každomlibanonskom šiítskom meste alebo dedine je aspoň jeden. Na druhej strane, naotvorenom priestranstve je veľký stan so zásobami, pred ktorým stoja asi trisanitky. Na ňom je nápis Irán – v tomto meste teda zachraňuje iránskyČervený polmesiac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas vojnybola Nabatija bombardovaná – pred náletmi tu izraelské lietadlá zhadzovaliletáky s výzvami pre obyvateľov, aby opustili svoje domy. Veľa z nichutieklo do Bejrútu, mnohí z nich práve do Dahije, ktorá bola počas vojnyasi najviac zničená. Pár ľudí tu ale zostalo – tí, ktorí boli príliš starí,alebo nemali prostriedky na cestu.

Prechádzame tuokolo zasiahnutých domov – je to rovnaký obrázok ako v Dahiji: doslovafranforce železobetónu, hora trosiek, z ktorej trčia špinavé matrace,rozbitý záchod, kusy látok a dreva... Vedľa benzínovej pumpy sú tiežtrosky domu, ktorý tam kedysi stál. Pumpa našťastie zničená nebola; jej majiteľvšak nahnevane hovorí, že aj jeho dom bol zničený, pretože bol v susedstvedomu, ktorý zasiahla izraelská strela. Keď sa ho pýtam, či vie, kto v tomdome býval, odpovie, že nevie, ale že to boli civilisti. Cez zničenú fasáduvidím zničenú miestnosť s plagátom lídra iránskej islamskej revolúcie,Ajatoláha Chomejního a rozbitý kancelársky nábytok. Neďaleko sú ďalšiepoškodené domy a od miestnych sa dozvedáme, že zasiahnuté boli aj školya úplne zbombardované bolo miestne trhovisko. Dnes už je v tunajšíchobchodoch čerstvý tovar, no počas vojny žili ľudia zo zásob, keďže cesty na juhboli zničené a celá oblasť odrezaná od zvyšku Libanonu, od zvyšku sveta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po našomstretnutí s miestnou organizáciou (o ktorom budem písať neskôr), sme samali stretnúť s Davidom, ktorý bol ako predstaviteľ veľkej medzinárodnejhumanitárnej organizácie pozvaný na míting miestnej samosprávy a zástupcovdonorov. Svoje asi 20-minútové meškanie David ospravedlňoval tým, že začiatokrokovania strávili hádkou s predstaviteľmi OSN, ktorí neboli pozvaní, lebomiestni im nedôverujú a po ich neaktivite počas konfliktu ich tu nevítajús otvorenou náručou. Po úvodnej hádke s ľuďmi z OSN nasledovaliďalšie medzi donormi a samosprávou, ktorá by najradšej dostala peniaze naruku, bez akejkoľvek byrokracie a sama rozhodla, ako sa finančnéprostriedky využijú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obrázokz Nabatije sa na juhu opakuje: zničené domy, mosty, cesty, benzínovépumpy... a domáci, ktorí sa postupne vyrovnávajú s traumami ďalšejvojny, so smrťou ich najbližších a so stratou domova. Mení sa lenintenzita, s akou izraelská armáda útočila a koľko domov zničila.Napriek všetkej skaze, ktorú sme v Dahiji a na juhu videli,v nás však stále viac rastie presvedčenie, že táto krajina a jejľudia sa vyrovnajú aj s touto vojnou. Až do tej ďalšej, o ktorej tutiež málokto pochybuje.

Katarína Marettová

Katarína Marettová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dobrovoľníčka OZ Človek v ohrození v Sýrii a Libanone. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu